HIT LIST

---

Je to zaujímavé, že ešte nikto z nás, redaktorov, nebol na muzikáli Mníšky. Napriek masívnej reklame. Asi sú inteligentnejší než ja, alebo skeptickejší? Alebo nemajú radi divadlo? Kto vie? Ja som však podľahol reklamným spotom a zvedavosti a náhode.

Kedže sa lístky náhodou dostali ku mne, povedal som si, prečo nie? (som veľmi lenivý a nie som ochotný zháňat lístky, vždy čakám, kým sa lístky nejakým spôsobom dostanú ku mne samy. Držím sa hesla - Keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi.)

Dopredu musím prezradiť, že to bol veľmi traumatický večer. Začal tak nevinne, príjemne. Vybral som sa do divadla. Manželka, naučená, že nerád čakám, stála v pozore pripravená presne v čase na ktorom sme sa dohodli (výnimočne). Ale nastal prvý problém. Syn, ktorý dostal príkaz byť o osemnásť tridsať doma, neprišiel. Nevedeli sme či má kľúče od bytu, kde je a čo robí. Napriek tomu som sa nenechal vyrušiť z príjemnej nálady. Stačilo pár organizačných krokov a túto záležitosť sme vyriešili.

Pred Istropolisom ma prekvapilo množstvo ľudí, muži v oblekoch, ženy vo večerných šatách. „Čo sa deje?" hútal som a pravda ma nepríjemne prekvapila - vo veľkej sále Istropolisu uvádzali môj obľúbený muzikál Dracula. „Ale čo, veď aj ja idem na muzikál." utešoval som svoje túžobne po Draculovskej sále pokukujúce srdiečko.

Mníšky uvádzali v Theatre Istropolis, čo je sála hneď vedľa veľkej sály Istropolis (v tej dávali v rovnakom čase Draculu). „Fajn." potešil som sa, keď som zistil, že sedím v treťom rade, dá sa povedať, že tesne pred pódiom. Takéto miesta mám rád. Človek vidí celú scénu a navyše si môže vychutnať aj hercov prejav do detailov. Príjemne naladený listoval som si v programe, čítal herecké obsadenie, alternácie, kto zložil hudbu, kto robil scénu, o čom to vlastne bude ... Keď tu, tesne pred začiatkom - katastrofa. Pred manželku si sadol chlap, široké ramená, výška minimálne dvaapol metra. Galantne som sa ponúkol, že si s ňou vymením miesto a celé prvé dejstvo som sa kýval zo strany na stranu aby som aspoň niečo videl. Sakra, takým ľuďom by mali zakázať kupovať lístky do prvých radov. Alebo by mali predávať lístky podľa výšky kupujúceho. „Koľko máte výšku? Dva metre šestnásť? Tak to máme lístok do predposledného radu, za vami budú sedieť ešte vyšší než vy, ďalší prosím...." Fakt je, že by to asi nefungovalo.

Dalšou nepríjemnosťou bolo, že manželka cez prestávku stratila program a to skôr, než som si ho stihol deatilne preštudovať. Takže vás nebudem ohurovať hereckým obsadením a inými personálnymi záležitosťami týkajúcich sa spomínaného muzikálu.

Osoby a obsadenie:

MATKA PREDSTAVENÁ: Eva Pavlíková - najslabší článok celého hereckého ansáblu. Jej prejav bol plytký, odverklíkovaný, navyše snažila sa rozprávať veľmi rýchlo a zopárkrát sa stalo, že nestíhala dopovedať slovo a už začala ďalšie. Veľmi nepresvedčivá. Alternuje ju Magda Paveleková a tú by som rád videl, pretože boli tam niektoré scény, v ktorých si viem živo pani Magdu predstaviť (ako keby šité na jej mieru) a určite je jej herecký prejav kultivovanejší a oduševnenejší. Žiaľ, akurát nehrala.

SESTRA HUBERTA: Jeanette Švoňavská - ak ste videli film s Whopi Goldbergovou Sestra v akcii, tak vám ju pripomenie. Nielen tým, že má počernejšiu pleť, pretože jej otec pochádza odkiaľsi z Afriky, ale aj jej postava je koncipovaná ako spomínaná sestra z filmu. Láskavá, urovnávajúca spory, všetko vidí s nadhľadom. Jeanette si vcelku svoju rolu vychutnala, ale skutočne zažiarila až v poslednej scéne pri záverečnej piesni, keď sa u nej naplno prejavil (asi zdedený) černošský zmysel pre rytmus.

SESTRA ROBERTA - Marta Potančoková - rebel v mníšskej sutane, sama seba, inšpirovaná filmom Prelet nad Kukučím hniezdom, prezýva Mc Murphy. Dobrý a pekný spev, oduševnené hranie - jej prejav bol vynikajúci a hlavne vďaka nej a Júlii Jamriškovej v roli sestry Amnézie sa celé dielo nedostalo do trápnej a nič nehovoriacej napodobenine veľkého umenia.

SESTRA AMNÉZIA - Júlia Jamrišková - sestra Amnézia dostala svoje meno vďaka tomu, že pri vstupe do kláštora jej padol na hlavu krucifix a stratila pamäť a nepamätala si ani svoje meno. Júlia Jamrišková predviedla najlepší výkon zo všetkých zúčastnených. Hlavne scéna s bábkou, pri ktorej spievala za seba, ale aj za starú sestru, ktorú predstavovala bábka bola snáď vrcholom celého predstavenia.

NOVICKA LEA - Barbora Baráthová - mala niekoľko baletných kreácií, ale viac menej bola na scéne len do počtu.

Námet: V kláštore plnom mníšok uvarí kuchárka na večeru hubový guláš. Podarí sa jej, všetkým chutí, niektoré mníšky si vezmú aj dupľu, ale čo čert nechcel, huby boli jedovaté a na dobrý guláš doplatí životom 52 mníšok. Zachránia sa len tie, ktoré akurát držali pôst, alebo akurát hrali karty u Františkánok. No a urobiť pohreb pre 52 mníšok - to niečo stojí. Aby získali peniaze na pohreb, matka predstavená prišla s nápadom na vydanie propagačných pohľadníc, tie majú úspech a podarí sa im zhromazdiť toľko peňazí aby pohreby mohli realizovať. Ale matka predstavená, zástankyňa pokroku, kúpila preživším mníškam mobilné telefóny (vraj „...aby ľudia spolu hovorili...") a tak zostali peniaze iba na 48 pohrebov. A zvyšné 4 mŕtve mníšky čakajú na pohreb v kuchynskej mrazničke. Kedže hrozí návšteva mestského hygienika, nutne musia zvyšné pohreby realizovať. Aby získali chýbajúce peniaze, rozhodnú sa usporiadať „veľkolepú dobročinnú show". A samotná show - to je muzikál Mníšky.

V podstate sa jedná o množstvo hudobných a speváckych vstupov popretkávaných hovorenými dialógmi. Piesne nie sú nijako zvlášť chytľavé, nie sú príliš melodické, zjavne bol kladený väčší dôraz na texty piesní, nez na melodičnosť. Autori sa pokúsili aj o akúsi psychologickú sondu do hlbín mníšskej duše, keď väčšina mníšok prezrádza z akého dôvodu vstúpili do kláštora, aké majú tajné sny a túžby (...chcem len sama v boďáku stáť (bodový reflektor - pozn. autora)... ). Celý dej smeruje k vyvrcholeniu - vyriešeniu problému s peniazmi a teda aj pohrebmi a k tomu, aby sa vrátila sestre Amnézii pamäť.

Celkovo je dej veľmi chaotický, jednotlivé scény ako keby so sebou ani nesúviseli. Skutočne sa jedná len o vynikajúco (alebo menej dobre) zahrané jednotlivé scény a zaspievané party.

Priznám sa, bol som veľmi sklamaný úrovňou celého muzikálu, ktorý obsahovo rozhodne neprevýšil dielo nejakého malého dedinského ochotníckeho divadla. Znovu opakujem, z hereckých výkonov by som kladne hodnotil len sestru Robertu a sestru Amnéziu. Bez ich nadšenia a kreativity by divák odchádzal z predstavenia určite sklamanejší. Scéna tiež veľmi nepresvedčila. Kláštor, z povaly visia kruhy na cvičenie, nad schodami visí baketbalový kôš... Dialógy tiež "ohurujú" premyslenými textami a "inteligentnými" vtipmi. Čiže posledné slovo: jednotlivé scény (určite záleží od hereckého obsadenia) viac menej podarené, ale ako celok vyzerá muzikál biedne a úboho, provinčne. A ak by som náhodou porovnal muzikál Dracula a muzikál Mníšky, mohol by som rovno porovnávať Pražské Hradčany s kostolíkom v Hornej-Dolnej. Výsledok by bol úplne rovnaký. A to nemyslím porovnávanie monumentality scény, ale porovnávanie príbehu a piesní. Po prvom zhliadnutí Draculu mi ústredný hudobný námet rezonoval ešte dlho v hlave, no keď ma zabijete, nespomeniem si ani na jednu melódiu z muzikálu Mníšky.

TRIMmM

4/10