DVE CESTY
NAJODVECI 7062.9991

. CESTA PRVÁ .

Chcem byť slávny. Chcem byť mocný. Chcem mať strašne veľa peňazí. Gigantický palác a harém s viac než vernými faninkami z radov topmodeliek. Jedného dňa založím kolóniu na Mesiaci. Kúpim si MicroSoft. Dosiahnem svoj malý súkromný sen: Každý človek si ním aspoň raz vytrie riť ("...a nezabudnite: Jedine náš toaletný papier je taký soft... Soft... Soft... Priam MicroSoft!"). Vyplienim "zdravú obchodnícku súťaživosť" a ľudskej tvorivosti vrátim, čo jej komercia a peniaze ukradli. Všetci ma budú milovať. Všetci sa budú milovať.
Ľudstvo dosiahne nirvány...

Dovtedy však musím dopísať túto recenziu.
Na Might&Magic 7.

Lež nechce sa mi.

Za bežných okolností by som sa na to vysral. Skopíroval by som si svoj článok o MM6, čosi by som v ňom pozmenil a život by bežal ďalej. Morálne problémy? Kdeže. Rovnaká hra, rovnaká recenzia. Taký je dnešný svet. Ja sa kvôli nejakým americkým dementom (neschopným si za celý rok urobiť svoju prácu) viac už zbytočne babrať nemienim.

Bohužiaľ, narazil som na nemalý problém.

Chcem byť slávny. Chcem byť mocný. Chcem mať strašne veľa peňazí. Gigantický palác a harém s viac než vernými faninkami z radov topmodeliek. Jedného dňa založím kolóniu na Mesiaci. Kúpim si MicroSoft. Dosiahnem svoj malý súkromný sen: Každý človek si ním aspoň raz vytrie riť ("...a nezabudnite: Jedine náš toaletný papier je taký soft... Soft... Soft... Priam MicroSoft!"). Vyplienim "zdravú obchodnícku súťaživosť" a ľudskej tvorivosti vrátim, čo jej komercia a peniaze ukradli. Všetci ma budú milovať. Všetci sa budú milovať.
Ľudstvo dosiahne nirvány...

Dovtedy však musím dopísať túto recenziu.
Na Might&Magic 7.

Lež nechce sa mi.

MM7 je podľa PC DATA jedna z dvadsiatich najpredávanejších hier za mesiac jún. Hráči ho žerú, zakladajú mu fankluby, stavajú mu sochy, modly, chrámy. Ja nie. Preto mám s týmto článkom problémy. S troškou odvahy by som mohol napísať MM7 je dokonalé dielo spájajúce v sebe nervidrásajúce napätie akčnej hry a dynamiku RPGčky. Má nádhernú, malebnú grafiku. Originálny príbeh. Prudko návikovú hrateľnosť. Jednou vetou Hra roka. Sága storočia. Svet milénia. Kdeže sa naň hrabú Falloutovia, Baldurový Gateovia. Toť brak toho najtuhšieho razenia; v porovnaní s našim večným kráľom odpad nehodný ani len svojej úbohej existencie. Veď uvážte - Na svete nieto človeka, ktorý by si Ho nedokázal okamžite zamilovať, ktorý by pred ním nepadol na kolená a nezačal mu lízať... Veru. Až na neznabohov, kacírov, neveriacich psov. Tfuj. Upáliť ich je málo.

Škoda, že patrím medzi nich.
Je to smutné, ale je to fakt.
Našťastie mi ešte stále ostáva trochu rozumu.
Svoj subjektívny názor pred vami zamlčím.
Poviem len to, čo odo mňa chcete počuť.

Chcem byť predsa slávny. Chcem byť mocný. Chcem mať strašne veľa peňazí. Gigantický palác a harém s viac než vernými faninkami z radov topmodeliek. Jedného dňa založím kolóniu na Mesiaci. Kúpim si MicroSoft. Dosiahnem svoj malý súkromný sen: Každý človek si ním aspoň raz vytrie riť ("...a nezabudnite: Jedine náš toaletný papier je taký soft... Soft... Soft... Priam MicroSoft!"). Vyplienim "zdravú obchodnícku súťaživosť" a ľudskej tvorivosti vrátim, čo jej komercia a peniaze ukradli. Všetci ma budú milovať. Všetci sa budú milovať.
Ľudstvo dosiahne nirvány...

Dovtedy však musím dopísať túto recenziu.
Na Might&Magic 7.

Lež...

. CESTA DRUHÁ .

...HOVNO. Serem na to. Pre mňa za mňa, nech ma moje "necivilizované" názory dovedú hoci aj pod most. Netrápi ma to. K tej pokryteckej novinárskej pliage bez štipky novinárskej cti, priživujúcej sa na hrách (a hráčoch) viac ako najväčší piráti, sa NIKDY nepridám. Nie bez boja.
MM7 je jedna z najväčších hovadín, aké som tento rok hral. Môže byť najpredávanejšia, môže byť najospevovanejšia, môj vzťah k nej to nezmení. Bohovia vedia, že som sa ju SNAŽIL hrať. Hodiny som sa tváril, že ma baví. Pobehoval som po krajinkách, po jaskyniach, kazil som si oči na dvestoročnom endžine. Popritom som dokolečka dokola neustále obklikával ľavé myšítko, vyvražďoval som všetko nepriateľské (a že toho nebolo málo), obťažoval priateľské a hromžil na ostatné. Rozvíjal, KUPOVAL som schopnosti svojim štyrom postavám. Vyzbrojoval som ich stále lepšími a lepšími zbraňami (brneniami, kúzlami...). Plnil som stále nudnejšie a nudnejšie questy. Hromadil som prestíž a majetky. Tak, ako som písal na Ceste Prvej. No bez jedinej štipky radosti.
Nakoniec som to vzdal.
MM7 je hovadina.
Ešte väčšia ako MM6.
Desaťkrát taká, ako MM5.
A tak ďalej.
Je mi jedno, či to niekoho z vás uráža. Ja som ju nevytvoril. Mojim jediným cieľom bolo (je a vždy aj bude) nájsť ideálne RPG. Svet, pri ktorom človek zabudne. Telo sa uvoľní, zmizne únava, stratí sa bolesť hlavy, stratia sa trápenia bežného života. Hráč splynie so svojim hrdinom, začne žiť nový, lepší, skutočnejší život.

Tentoraz som ho však nenašiel.
Ani nepatrný náznak.
Skôr naopak.
Bolesť bola pri hraní MM7 priam neznesiteľná.

3/10