Medzi priaznivcami folk & country hudby je drvivá väčšina viac menej aktívnych trampov, alebo ak chcete čundrákov, "hoboes", alebo skrátka priateľov prírody. Takto postihnutí vítajú leto nielen pre možnosť vypadnúť do prírody, ale aj z dôvodu množstva folkových a country festivalov. Majú možnosť v lone prírody vypočuť si obľúbených interpretov piesní tesne spätých s prírodou, láskou, priateľstvom, cestovaním...

Jeden z týchto festivalov sa konal práve uplynuvší víkend na Kamennom mlyne pri Malackách s názvom Country mlyn. Trochu nešťastne zvolený termín - piatok a sobota - sa určite podpísal pod návštevnosť festivalu, konkrétne mne výrazne nevyhovoval. V piatok človek väčšinou ešte pracuje, čo bol aj môj prípad a tak som sa piatkového programu nezúčastnil. Sobotu som si však nedal ujsť, aj keď som sa dostavil na miesto konania až tri hodiny po začiatku. Preto budem písať len o programe, ktorý som videl.

Hneď na úvod musím pochváliť organizátorov za mimoriadne dobre zvládnutú organizáciu. Strážené parkovisko, podotýkam, že zadarmo, čo je dnes vec nevídaná, dostatočný počet stánkov s občerstvením, mierne ceny (veď uznajte, na ktorej akcii môžete dostať pivo za 17.- SK?) a hlavne dobré počasie a vynikajúci interpreti. Za 160.- SK, podotýkam že vstupenka platila po celý čas trvania festivalu, čiže dva dni, mal návštevník možnosť vypočuť si známe i menej známe hudobné zoskupenia.

Rozhodne lákadlom bol Wabi Daněk a skupina Kamelot, Fešáci (tí však neprišli), Belasí, Grasshoppers, .... Ja som žiaľ prišiel o vystúpenie Wabiho Daňka, ktorý vystupoval pred mojim príchodom. Kameloti našťastie práve ozvučovali a zapájali svoju aparatúru a tak som nebol o ich prednes ukrátený. Zahrali si s chuťou a veľmi kvalitne, oduševnene a hlavne krásne. So svojimi vyloženými hitovkami a známymi a osvedčenými skladbami mali veľký úspech a boli viackrát vyvolaní znovu na pódium aby pridali.

Bol som zvedavý, kto si vytiahol Čierneho Petra a bol určený aby vystupoval po nich. Rozhodne mal ťažkú úlohu rozvášnené publikum naladiť na svoju nôtu. Na pódiu sa objavila mne neznáma Slovenská skupina (vedel som o ich existencii, ale nepoznal som od nich žiadnu skladbu) Kalumet. Po mierne rozpačitom úvode svojimi piesňami chytili publikum na udicu a aj keď nezožali taký búrlivý potlesk ako Kamelot boli veľmi dobre prijatí a ocenení divákmi.

Za nimi nasledovala kvalitná skupina Arion, ktorí zahrali svoj štandard a vo veľkom roztancovali prítomných na betónovom pľaci pred pódiom. Improvizovaný parket sa už po zvyšok noci neuvoľnil a bol neutále plný vďačných a tancovania chtivých poslucháčov.

Po skupine Arion mala nasledovať skupina Belasí. Na túto skupinu som sa veľmi tešil, lebo ich poznám dlhé roky (možno aj 15?). Dlho som už o nich nepočul, a preto som bol na nich zvedavý. Bol som trocha zhrozený a znechutený, keď na pódium vyliezli DVAJA hudobníci (gitarista a gitarista) a spustili. Jednak jeden z nich mal akože vtipné reči medzi piesňami (podľa mňa boli na hranici vkusu a slušného správania, ale mnohým, hlavne podnapitým divákom sa to páčilo) a druhak hrali z plejbeku. Teda iba doprovodné nástroje, oni dvaja hrali naživo, ale nebolo to ono. Chýbala tam tá správna atmosféra. Bol som zhrozený skomercionalizovaním tejto kedysi veľmi kvalitnej skupiny. Nemožno im uprieť, obidvaja účinkujúci podali vysoko profesionálny výkon, snažili sa, ale mne sa ich vystúpenie videlo ako výsmech. Veď to mohol urobiť každý. Pošle za seba jedného zástupcu, ten vyberie pásku, hodí ju do stroja a niečo zaspieva a je to. Kam by sme pri takomto prístupe prišli. Teda aj napriek tomu, že hrali množstvo osvedčených a známych piesní, o mnohých som dokonca nevedel, že ich hrajú oni, vystúpenie skupiny Belasí ma hlboko sklamalo a bolo druhé najslabšie zo všetkých, čo som videl.

Nasledovala Bratislavská skupina Grasshoppers. Hrali veľmi kvalitný bluegras, vyčítal by som im snáď len trocha zlý výber skladieb, lebo miestami som mal pocit, že hrajú stále rovnakú skladbu. Chcelo by to trocha meniť rytmus, obmieňať piesne rýchlejšie a pomalšie. Ale hrali krásne a čo je hlavné - najmä kvalitnú vlastnú tvorbu a to je potešujúce.

Po nich nastúpila na pódium Česká skupina od Plzne, mne úplne neznáma, s názvom MHS. Nebol som jedniný, čo ich nepoznal, lebo na otázku sprievodcu celým festivalom, komentátorom a dušou folk a country diania na slovensku Vladom Grežom, kto ich pozná, sa prihlásili dvaja ľudia. Myslím však, že po sobotnom vystúpení sa zapísali do sŕdc Slovenských priaznivcov. Hrali veľmi príjemné skladby, vlastnú produkciu i celosvetovo známe hity.

Na samý záver vystúpila domáca skupina (tým myslím Záhorácka) Blue sky. Tak toto bol najmenej šťastný koniec festivalu. Ich prednes bol bez iskry a oduševnenia. Mal som pocit, že za hudobnými nástrojmi spia, hrali ako na svojej druhej spoločnej skúške. Vydržal som tri piesne a potom som sa znechutený zdvihol a zamieril domov. Škoda.

Prestávky (kupodivu veľmi krátke, vďaka vynikajúcemu zvukárovi Petrovi Szabadošovi) vypĺňali tanečné skupiny Silmarillion a Petronella. Ich tanečné vsuvky mali veľký úspech a boli rozhodne oživením festivalu.

Veľká vďaka patrí organizátorom. Vynikajúco zorganizovná akcia a osobne považujem Country mlyn za veľký úspech. Podieľalo sa na ňom množstvo známych i neznámych ľudí a ja by som im chcel aspoň touto cestou vysloviť svoje a verím, že nielen moje, poďakovanie za príjemne prežitých, v mojom prípade 7 hodín naplnených tým, čo sa mi páči. A síce dobrou country a folk hudbou. Vďaka.

A vy, čo ste neboli, máte možnosť napraviť to svojou prítomnosťou na Stupavskom širáku v júli. Ja tam chýbať veru nebudem.