Matrix je všade okolo nás. Žijeme vo svete, ktorý predstavuje zdanlivú realitu, no vskutočnosti sme iba bábky ohromného počítačového programu. Všetko čoho sa dotýkame sú len počítačové dáta; nuly a jednotky. Sme slepí. Nevidíme to. Nevidíme ako nám klamú priamo do tváre. Prispôsobili sme sa tomu, čo pre nás vytvorili, lenže to čo vytvorili je tu iba preto, aby nad nami mali dokonalú kontrolu.
Zdá sa vám to ako sen alebo je to realita? Myslíte si, že som sa pomiatol? Kdeže (teda... pravdepodobne)! Chcem vám len priblížiť prostredie filmu, o ktorom som mal ešte pred niekoľkými dňami veľké pochybnosti, no dnes vidím, ako hlboko som sa mýlil. Po skúsenostiach s poslednými sci-fi filmami z ďalekej Ameriky boli určite moje obavy oprávnené. Trvalo im to skutočne dlho, kým konečne vyprodukovali film, ktorý nielen že robí česť sci-fi, ale dokonca svojou zamotanosťou tromfol aj moju obľúbenú klasiku - Terminator 1 a 2. Ak sa pamätáte, práve tam sa scenáristi slušne pohrali s časovým sledom udalostí, takže človek mal čo robiť, aby si to všetko urovnal v hlave. Matrix však podľa mňa zašiel až za hranice možností. Režiséri a scenáristi zároveň, Andy & Larry Wachowski, údajne strávili roky neustálym zlepšovaním scenára a to všetko preto, aby jeho príbeh mohli akceptovať a pochopiť akýkoľvek diváci. Musím sa však priznať, že ja zrejme pod túto ketegóriu divákov nespadám, pretože doteraz som - najmä - zo záveru filmu značne zmätený, a tak je môj plán veľmi prozaický: pôjdem na nenovinársku projekciu Matrixa znova, no tentoraz si už budem musieť platiť lístok (smrk). Nech sa totiž považujem za milovníka sci-fi ako chcem, určité súvislosti mi zostali nevyjasnené. Pamätám sa, že toto nie je prvý, film, ktorý je potrebné vidieť dvakrát. Kedysi som niečo podobné zažil s Forrestom Gumpom alebo ani nie tak dávno pri Kundunovi. Takže ako vravím, zajtra pekne krásne opäť nabehnem do kinosály a pokúsim sa spracovať v hlave obsah Matrixa na prijateľnú mieru. Nech mi pritom náš veľký Rejvn McHavran X. pomáha.
Podstatné je jedno - bez ohľadu na to, či ide o sci-fi alebo nie, v prvom rade máme tú česť pozrieť si film, ktorému nechýba vskutku originálna myšlienka a spracovanie. A to sú každopádne jedny z nahlavnejších prímesí.

Thomas Anderson alias Neo (Keanu Reeves - The Devil's Advocate, Speed, Dracula, Little Buddha) vedie dvojitý život. Ten prvý by sme mohli označiť za klasický, možno niekedy až všedný - pracuje ako programátor v softvérovej firme. No ten druhý je dobrodružný a nebezpečný zároveň - venuje sa hackovaniu systémov. Jedného dňa však obidva jeho životy stratia zmysel, pretože sa ho zmocní veľmi nepríjemná nočná mora. Má pocit, že mu jeho myseľ bola ukradnutá a uväznená v obrovskom počítači budúcnosti. Prestáva rozlišovať rozdiel medzi realitou a snom, zisťuje, že všetko v čo dovtedy veril, je len dobre prepracovaná ilúzia. Preto sa prídáva k hnutiu odporu, ktoré vedie tajomný muž s menom Morpheus (Laurence Fishburn - Apocalypse Now, The Cotton Club, Just Cause). Ten mu odhalí pravdu. Zisťuje čo je to Matrix, prečo ho vytvorili a za akým účelom. Pravda je príliš neuveriteľná, ale skutočná. Avšak hlavne krutá. Matrix je totiž všade...

Nuž, taký je Matrix. Z môjho opisu sa však dozviete iba zlomok toho, čo na vás čaká vo vyše dvojhodinovom filme. Okrem iného uvidíte množstvá dokonalých efektov, ktoré skutočne stoja za pohľad. Lenže ako vravím: efekty nerobia žiaden film dokonalým. Predovšetkým musí byť precízne premyslený a to Matrix zaručene spĺňa. Núti zapojiť do činnosti váš mozog, čo nie je pravideľným zvykom pri amerických filmoch. Matrix ma skrátka nesklamal a rozhodne sa zapísal medzi moje najobľúbenejšie sci-fi filmy. Verím, že rovnako si získa aj vás. Len mu podľa možnosti nepodľahnite úplne, pretože potom... potom ten filmový Matrix skutočne vyhrá...