Materiál nám na zrecenzovanie zapožičalo vydavateľstvo Rock Extremum, P.O.BOX 39, 840 00 Bratislava 4, tel/fax: 07/6436 6596

Oči mi dopadli na cédečko so zvláštnym obalom. V podstate nebol zvláštny nejakým extra vyzývavým dizajnom, ale skôr... hm, ako to povedať. Vidieť na ňom postavu odetú v šašovskom hábite, ktorá nesie v náručí akúsi dievčinu cez mnoho, premnoho otvorených dverí (pravdepodobne) gotického, či skôr barokovo pôsobiaceho zámku. Otočím obal na druhú stranu a vidím názvy skladieb umiestnené v - taktiež - barokovo pôsobiacom ráme. "Zaujímavé", hovoril som si sám pre seba. Čo to bude zač? Gotický metal? Alebo skôr barokový? Potom sa môj pohľad zastavil na nápise: Featuring The London Symphony Orchestra. Londýnsky symfonický orchester? Ou šit!

Treba podotknúť, že v tomto momente som upadol to tzv. bezvedomého vedomia, ktoré vám môžem priblížiť asi nasledovnými príznakmi. Predovšetkým vtedy začnem mať nekontrolovateľný pocit, že dotyčné cédečko musím okamžite plesknúť do najbližšieho cédeprehrávača alebo aspoň céderomky. Okrem toho podozrievam všetkých a všetko z nechutného využitia významneho hudobného telesa na prilákanie pozornosti. Nuž a nakoniec, vo chvíli keď už cédečko hrá, prestávam vnímať okolie a započúvam sa výlučne IBA do zvukov vychádzajúcich z reprákov. Stav bezvedomého vedomia pri kapele Lacrimosa mi verte alebo nie, spôsobil vevýdaný šok. A to sa mi veru pri metalových spolkoch nestáva často.

Ešte aj dnes si kladiem otázku: "Čo je to vlastne za hudbu?" Veru, táto otázka je totiž viac ako dôležitá vzhľadom na to, s akým štýlom hudby máme tú česť. Zhrnul by som to asi nasledovne: nádherné symfonické melódie sú pretínané zvukom gitár, bubnov a spevom mužského vokálu spolu so ženským. Tak znie moja definícia. A spolu s ňou prichádzajú aj pochybnosti. Ak by sme si totiž odmysleli z albumu Elodia prítomnosť Londýnskeho symfonického orchestra (LSO), zostalo by nám príliš málo tej SKUTOČNE dobrej hudby. Povedané jasne a stručne - bez LSO by to celé podľa mňa stálo za niečo, čo sa neodvažujem vysloviť nahlas. Sme predsa v slušnej spoločnosti, či nie? Je pekné, že hudbu orchestra dopĺňajú gitary a bicie, ale ruku na srdce... keby tam tieto nástroje vôbec neboli prítomné, svet by sa nezrútil. Práve naopak. Skrátka, je veľmi ťažké tento album hodnotiť. Autori ho zrejme plánovali zaradiť niekam pod čistú gotiku, aj keď mne to po prvé celé oveľa viac pripomína barok (ako som spomínal, obal takisto) a po druhé, musím k hodnoteniu pristupovať obzvlášť opatrne. Kupovať cédečko Elodia vám totiž neodporúčam v prípade, ak od neho očakávate všetok možný gothic metal, len nie takmer hodinové počúvanie symfonického orchestra. Áno, je síce pravda, že gitary občas naberú celkom slušné obrátky, ale aj tak pôsobia skôr len ako podmaz pre orchester, ktorý odviedol najväčší kus práce. A práve preto musím tomuto dielu udeliť hodnotenie, s ktorým možno zopár ľudí nebude celkom súhlasiť (napr. náš Honorable Mention alias Tom), ale myslím, že je férové. Férové voči metalistom, pre ktorých je - aspoň dúfam - dielo Elodia určené. Tvrdím jedno - ak hľadáte gothic metal, tu ho nenájdete. Nájdete len výbornú... čo výbornú... vynikajúcú! orchestrálnu muziku, za ktorej skomponovanie sa pred autormi obdivne klaniam (mimochodom, moje súkromné hodnotenie by sa tomto prípade pohybovalo okolo čísla osem). Avšak spojenie s metalom (a ešte k tomu dosť úbohým)? Nedajte sa vysmiať. Veď na to už dávno prišiel švédsky Therion! Takže originalita je v čoudu a nepomôže jej ani LSO, ktorý už tuším začína hrať s každým, kto poriadne zaplatí. Ehm, sorry, práve o to ide: kto poriadne zaplatí. Zrejme to si mysleli aj chlapci a dievčatá z kapely Lacrimosa. Pravdepodobne dúfali, že keď sa na ich albume objaví taký formát, aký LSO nesporne je a celé to zmixujú s miernym metalom, dôverčivý metalový fanúšik na to skočí, pretože nebude mať pochybnosti o kvalite. A ani nemusí mať.
Ako vravím. Ak aj počúvate metal, ale nepohrdnete ani orchestrálnou hudbou, potom vás Lacrimosa určite poteší a môžete si hodnotenie zdvyhnúť podľa ľubovôle. Ibaže tí z vás, ktorí bažíte po poriadnom gothic metale a Therion poznáte naspamäť, berte tých päť z desiatich smrteľne - alebo ak chcete, death metalovsky - vážne.