Sláva nášmu výletu, nezmokli sme a už tu konečne máme soundtrack z Kunduna.
To celé sa síce akosi nerýmuje, ale aspoň je to pravda. Verte mi, ak chcete počuť naozaj kvalitný saundtrek (hudby Johna Williamsa
teraz vynechajme), potom vám nezostáva nič iné, len sa po Kundunovi poohliadnuť. Je to totiž dielo, z ktorého tak silne sála atmosféra
celého filmu, že som pri prvom spustení cédečka na niekoľko minút doslova onemel a len s vypleštenými očami hľadel Kamsi do neznáma.
Zrejme to Kamsi bol obsah filmu a jeho dokonalé zosúladenie so soundtrackovou hudbou. Pri každej novej skladbe som si predstavoval
dej filmu a do tepla môjho doupěta zavanula silná atmosféra Tibetu a budhizmu. Práve v dnešnej dobe, keď ľudia KONEČNE začali prejavovať
záujem o to, čo sa v Tibete deje, je tento soundtrack veľmi aktuálny. Len škoda, že to tým ľuďom trvalo tak dlho.
Philip Glass, autor skladieb, vložil do Kunduna všetko. Zrejme sa pri tvorbe absolútne stotožnil s tým, o čom film vlastne je a veľmi múdro
usúdil, že najdôležitejšie zo všetkého bude vystihnutie správnej atmosféry. Nuž, a to sa mu, našťastie, podarilo dokonale. Soundtrack som
počul už najmenej sto-krát a stále mi má čo ponúknuť. Skrátka, len tak ľahko sa rozhodne neopočúva. A to je, myslím si, pri hudbe akéhokoľvek
druhu to najdôležitejšie, pretože ak vám začne liezť na nervy hneď po prvej pesníčke, určite to neveští nič dobré. V prípade Kunduna však - ako
som už spomínal - nič podobné nehrozí, takže... takže?
Všetkých osemnásť trackov pôsobí maximálne upokojujúco a tajomne. Človeku sa zdá, že Niečo z tibetskej kultúry sa pri počúvaní nenápadne
plíži okolo neho a nezmizne, kým nedohrá posledná skladba. Jednoducho vás to Niečo núti dopočúvať si celý saundtrek do konca a ak by ste
ho vypli v polovici, o chvíľu by ste sa k nemu opäť vrátili a pokračovali v počúvaní až do finále. Lenže potom by vám pravdepodobne
začalo vŕtať v hlave, že to i ono sa vám ešte nestihlo dostatočne vryť do pamäti, a preto nasleduje čo? No predsa opätovné spustenie. A potom
ďalšie a ďalšie. Podobne ako som pred časom spomínal v recenzii na Afro Celt Sound System, aj táto hudba
je návyková a minimálne týždeň ju budete počúvať niekoľkokrát denne. Avšak s nejakým Afro Celt Sound System sa nedá porovnávať ani z tej
najvzdialenejšej diaľavy, pretože Kundun Soundtrack je druh hudby, ktorý je značne ťažký na počúvanie. Preto si myslím, že napriek môjmu ospevovaniu
sa môžu nájsť poslucháči, ktorých by Kundun priviedol do vývrtky (zaujímavá predstava). Veru tak - ľudia majú toľko odlišných vkusov, koľko
existuje na nebi hviezd. Hm, možno aj viac. Homo sapiens sapiens je veľmi vyberavý a s ničím nespokojný druh.
Ako to celé uzavrieť? Kundun Soundtrack je určite spolu s muzaxami z Hviezdnych vojen (viď zhrnutie) najlepšie filmové (a možno nie len filmové, ale to
by bolo na dlhšiu debatu) hudobné dielo, aké som doteraz počul. A to nepreháňam. Obsahuje osemnásť skladieb, z ktorých každá je niečím výnimočná
a osobitá. Ukrýva v sebe silnú atmosféru Tibetu, takže určite poteší všetkých, ktorí sa zaujímajú o tibetskú kultúru (mňa osobne potešil až to zabolelo).
Jedno je isté: ide o dielo výnimočnej kvality, takže z mojej strany už k tomu nemám viac čo dodať. Konečné rozhodnutie - kúpiť či nekúpiť, aj tak záleží
len a len na vášom úsudku.
NÁZOV SOUNDTRACKU |
KUNDUN |
POČET SKLADIEB |
18 |
MINUTÁŽ |
57:11 |
ZHRNUTIE |
Spolu so saundtrekom z Hviezdnych vojen, je Kundun najlepšia hudba z filmu, akú som kedy počul. |