HIT LIST

---

Ešte koncom minulého roka uzrel svetlo metalového sveta nový album od holandskej kapely The Gathering, ktorá sa za svoje výtvory nemusí ani v najmenšom hanbiť. Snáď len dielo Almost a Dance bol mierny krok vedľa, hlavne čo sa speváka týka. Potom však prišiel Mandylion a s ním aj nová tvár celej skupiny. Speváčka Anneke van Giersbergen dodala albumu zvláštny nádych a ja osobne ho dodnes považujem za najlepší výtvor The Gathering, spolu s Always (nie, to nie sú hygienické vložky pre ženy - pozn. pre nevediacich). Veru, Anneke dokázala Mandylion zaspievať tak precítene, že to človek skutočne cítil doslova na vlastnej koži. Bol to síce absolútny odklon od doom metalu a ja osobne si pomaly, ale isto skupiny s podobným prístupom k zmene štýlu, začínam škatuľkovať pod označenie atmosferický metal (ktorý sa mimochodom sám snažím tvoriť - tracking rulezzz). Veď aké iné označenie by ste chceli prideliť niečomu ako Mandylion; Nightime Birds a teraz How to Measure a Planet? To isté platí aj pre Tiamat a podobné kapely, ktoré kedysi začínali ako praví doom metalový králi a dnes sa snažia o inováciu, kde je to len možné. Je škoda, že doom metalový fanúšik sa čím ďalej tým menej môže stretnúť s pravým doomom (nech žije S.S.O.G.E!!! ). Lenže skupiny ako Anathema, Paradise Lost, Tiamat alebo práve The Gathering boli k týmto zmenám v podstate donútené. Ak sa pamätáte, písal sa približne rok 1995/96 a hora kapiel z celého sveta zistila, že doom momentálne letí, preto všetci presedlali na dúm. Stalo sa niečo podobné ako kedysi s death metalom. Medzi death metalovými kapelami dnes taktiež len veľmi ťažko nájdete nejakú skutočne originálnu grupu. Nuž, a vzhľadom na okolnosti si všetky pure doom metalové spolky povedali, že doomom - žiaľ - už cesta nevedie (opäť - vivááááát S.S.O.G.E.!!!), a tak v poslednej dobe vzniká stále viac albumov presýtených elektronikou, samplami a podobnými pomôckami. Našťastie sa to zrejme fanúšikom páči a poviem vám, že mne tiež. Čo sa dá robiť. Zlaté časy doomu sú už zrejme neodvratne far, far away... Škoda.
Ale poďme my pekne k najnovšiemu výtvoru holanďanov The Gahering. Prvá pesníčka z tohto albumu ma tak trochu zarazila, pretože som s hrôzou očakával, že celý album sa bude niesť v duchu vybrnkávacích, ba možno až romanticky znejúcich skladieb. Našťastie hneď druhý track ma presvedčil o opaku. Preto som sa spokojne usadil a počúval, čo bude nasledovať. A počúval som a počúval som a počúval som a počúval som... celých stoštyri minút, aj nejaké drobné. Potom nasledovalo spracovávanie dát v lebzni a následné vykalkulovanie: ono je to fakt dobré. Síce som mal často pocit, že počúvam predošlé dva albumy, no prítomnosť rôznych elektronických podmazov ma z tohto pocitu veľmi rýchlo vyviedla. Isté je však jedno - celé sa to nesie v znamení mohutnej atmosferickosti, čo vám môžem potvrdiť jednou príhodou. Večer pred spaním, kedy vždy vykonávam autogénny tréning (absolútne uvoľnovanie tela), som si do slúchadiel pustil How to Measure a Planet? Teda, tak dokonale uvolnene a totálnu "beztiaž" som sa už dávno necítil (pozor - meditatívna hudba to však predsa len nie je...). Skrátka, atmosféra je pri tomto albume vskutku úžasná a veľkou mierou sa o ňu zasluhuje práve Anneke, to musím uznať.

How to Measure a Planet? nesmie chýbať v zbierke žiadneho Gatheringovca. Je to úctihodný dvojcédečkový kolos, ktorému nechýbajú originálne hudobné riffy a Anneke... tá je jednocho dokonalá.