HIT LIST

---

Zvláštny názov. Myslím samozrejme ten anglický, ktorý znie Fucking Amal aka Show me love. Slovenský preklad nie je zaujímavý, aj keď vystihuje obsah filmu. Na druhej strane... ten aglický tiež. Heh. Slovo fucking sa veru v názvoch filmov nevyskytuje často (presnejšie - doteraz som ho nikde nevidel) a skôr by som ho odhadol na akúsi americkú "duchaplnosť", ktorej jediným cieľom je vymývanie mozgov (u niekoho možno už len dutiny lebečnej :-). Ibaže chyba lávky! Film Láska je láska má od vymývania lebzne ďaleko. Ide v ňom totiž o príbeh, ktorý nič nenafukuje, nič neprikrášľuje, nič nezatajuje. Od chvíle ako sa pohodlne usadíte v kinosále a začnete sledovať film, budete mať pocit, že nahliadate do niekoľkých dní/týždňov celkom obyčajných teenagerov, ktorí vedú celkom obyčajný život. Nikde nezahliadnete žiadnu streľbu, nikde neútočí na Zem horda alienov, nikde nemusí zasahovať akčný hrdina. A predsa je to všetko oveľa zábavnejšie. Čím to bude, pýtate sa? No predsa prístupom a odlišnou kultúrou. Zatiaľ čo pri väčšine amerických filmoch tupo čumíte na plátno a po odchode z kina sa sami seba pýtate: "Tak som za to vysolil sedemdesiatpäť korún a čo mi to dalo?", pri filmoch z európskej produkcie určite cítite značný rozdiel v prístupe. Spomente si napríklad na Magickú hlbočinu alebo na nie príliš starý Atlantis. Pri týchto filmoch som cítil, že majú v sebe ohromnú silu, pretože sú O NIEČOM. To isté platí aj pri Láska je láska. Zrejme si to uvedomili aj ostatní, nakoľko práve tento film získal na MFF Karlove Vary 1999 Zvláštnu cenu poroty, Cenu divákov a Cenu Medzinárodnej federácie filmových klubov - cenu Dona Quijota. Okrem toho zabodoval aj na MFF Berlín 1999, kde získal cenu Teddy. V mojom obľúbenom Švédsku sa premieta dodnes (videlo ho okolo 850 000 divákov) a po Titanicu sa stal číslom jeden v domácom rebríčku návštevnosti kín. Myslím, že už tieto úspechy o filme veľa napovedajú. Lenže nakoniec si to uvedomíte až potom, čo Fucking Amal uvidíte na vlastné oči. Prípadne na vlastné dioptrie, ak ich potrebujete.

Amal. Malé mestečko niekde vo Švédsku. Nikde sa nič nedeje, všade vládne iba nuda. Do tohto zapadákova sa pred rokom a pol prisťahovala aj šestnásťročná Agnes (Rebecca Liljeberger) s rodičmi a mladším bratom. Za celý čas si nenašla nijakých priateľov. Avšak napriek tomu je tajne zaľúbená do rebelky školy - Elin (Alexandra Dahlström) (veru, práve preto sa tento film volá Láska je láska, čo ste si mysleli? ale neodbočujme. na to je expert môj kolega Ondrew Ondrewovský). Svoje pocity si každý deň zapisuje do počítača a práve to sa jej jedného dňa príliš nevyplatí. V deň oslavy svojích narodenín, kedy ani náhodou nečaká, že by k nej zaskočil niekto zo spolužiakov, sa stane čosi nečakané. Elin a jej sestra dostane totiž domáce väzenie, ktoré však porušia a rozhodnú sa zaskočiť na Agnesinu oslavu. Vtedy náhodou zistia, čože za tajomstvá to ukrýva Agnesin počítač a majú z toho ohromnú zábavu. Samozrejme, že čoskoro sa táto správa rozšíri po celej škole a Agnes je všetkým na posmech. Ibaže čo sa nestane? Rebelka Elin začne mať výčitky svedomia ako sa zachovala voči Agnes. A najviac zostane prekvapená vo chvíli, keď zistí, že Agnes ju rovnako priťahuje. Práve vtedy začne platiť, že Láska je láska.

Tento film je predovšetkým o citoch. Nič neskrýva, práve naopak. Snaží sa veci ukázať také, aké sú. Poukazuje na to, že každý z nás je nejaký a kľudne môže byť odlišný napríklad v sexuálnej orientácii. To však ešte nie je dôvod na to, aby takého človeka niekto navždy zatratil. Jednoducho a krátko: láska je skrátka láska... a v tomto filme dvojnásobne.