Chcel by som pokračovať v úvahách Devila z článku o Sci-fi v Blad-ovi (www.blade.sk). Odporúčal by som záujemcom prečítať si spomínaný článok, skôr než môj.

Chcem hneď v úvode zdôrazniť, že takmer (!) so všetkým, čo napísal súhlasím, chcel by som len niektoré jeho myšlienky rozviesť a okomentovať, prípadne reagovať na veci, s ktorými nesúhlasím.

V prvom rade, reagujem na prvú vetu jeho článku. “Sci-fi je nepochopené, vytrácajúce sa a zneužívané.” Táto veta ma v podstate vyprovokovala k mojej úvahe. Takže, skúsme si rozobrať spomínanú vetu rad za radom.

Sci-fi je nepochopené – (?) Kým? Kým je nepochopené? Miliónmi ľudí, ktorí ho dennodenne čítajú alebo aj tvoria? Povedzme im to, vysmejú nás. Sci-fi je milované dietko miliónov fanúšikov roztrúsených po celom svete. Chápu ho. A aj keď ich pravdepodobne niekedy rozčuľuje, s porozumením milujúcich rodičov, strýkov, tiet, dedkov, babičiek, sestier a bratov odpúšťajú mu občasné výkyvy. Nepochopené ostatnými? Čo nás po nich. Je to ich rozhodnutie, ich voľba. Trápiť nás môžu jedine v prípade, že ohrozujú našu záľubu z pozície moci, ako napr. pán Rusko z Markízy, ktorý sci-fi nepodporuje a vyjadruje sa o nej hanlivo.

Sci-fi je vytrácajúce sa – Možno. Možno, pokiaľ budeme hovoriť o kvalitnom sci-fi v pravom zmysle slova. Ale asi je to ako s hrami na počítače. Kedysi tých hier bolo málo a preto pravdepodobnosť objavenia sa perfektnej hry bola väčšia. Dnes? Denne vzniká x hier, zrátajte si, koľko je ich mesačne, štvrťročne ... A koľko z nich je fakt dobrých? V tej záplave brakov sa len semo-tamo zaskvie zlatý lesk a aj ten sa často prejaví ako mačacie zlato. To isté platí aj pre knihy. Autorov, ktorí chcú písať a často aj majú o čom, je veľa. Ale skutočnej kvality je asi toľko, koľko pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi. Len v tom množstve sa kvalita topí. Je omnoho ťažšie ju objaviť.

Sci-fi je zneužívané – Zneužívané hnusným komerčným svetom. Žiaľ. Ale keď sa nad tým zamyslíme, keby to tak nebolo, nevznikol by ani film, ktorý zjavne Devila oslovil, s názvom Lost in Space. Nie je to totiž nič iné, než komerčák najhrubšieho zrna, ale perfektne remeselne spracovaný. Môžeme mu vyčítať všeličo možné, lebo čo človek to názor, ale je to sci-fi a síce dobré sci-fi, sci-fi, ktoré trochu posunulo hranice filmového umenia, sci-fi, ktoré sa snažilo vyšliapať si vlastnú, novú cestičku. A aj to je treba pri hodnotení tohoto filmu brať do úvahy a oceniť to. Zároveň je nutné zahodiť zaužívané postupy hodnotenia. Nové treba hodnotiť novými kritériami.

Ďalšia veta, ktorá ma prinútila zamyslieť sa, je, voľne citujem: “(sci-fi) ...nie je o reálnom svete s reálnou technikou...” Je to skutočne pravda? Naozaj musia byť do žánru sci-fi zaraďované len diela odohrávajúce sa v inom čase, či vo vesmíre? Podľa mňa nie. Zatiaľ nikto presne nešpecifikoval, čo to sci-fi skutočne je, nikoho poučka sa zatiaľ nezmenila na nemenný axiom. Je sci-fi len to, čo skutočne napĺňa prapôvodú podstatu tohoto názvu? Teda science – fiction (= vedecká fantastika)? Alebo môžeme chápať sci-fi aj tak ako napríklad bratia Strugackí, ktorí sci-fi chápali ako možnosť zobraziť konanie normálnych ľudí v extrémnych situáciách? Keďže mimo našu realitu môžu tie extrémne situácie nastať častejšie, zasadzujú dej mimo našu domovskú planétu, prípadne mimo náš čas. A môžu pritom opisovať aj v našom čase a svete úplne bežné situácie, situácie, s ktorými sa stretávame na každom kroku. Vezmime si napríklad ich knihu Slimáčik na úbočí. Nikto nebude váhať a hneď knihu zaškatuľkuje a zaradí do sci-fi. Prečo? Pretože dej sa neodohráva na zemi? Je to jediným meradlom zaradenia do žánru? Vezmime si film Vesmírna odyssea. Celý je postavený na fyzikálnych zákonoch, ktoré v tom čase boli známe (a doteraz platné) a v princípe každé jedno zariadenie použité vo filme vychádzalo z prísnych vedeckých výzkumov a tušenia možného. Nič nereálne (ak nerátame ten čierny obelisk ako dielo mimozemšťanov). A napriek tomu, nikto neváha a zaradí dielo do sci-fi. Čiže dovolím si s Devilom nesúhlasiť. Nie všetko, čo je založené na realite nemôže byť zaradené do sci-fi.

Súhlasím však s názorom, že každý má robiť len to, čomu rozumie. V Česku majú perfektnú vetu: “Ševče drž se svého kopyta.” Predpokladám, že prvotnou príčinou Devilovho článku bola nejaká kritika filmu Lost in Space. A predpokladám tiež, že bol s kritikou veeeľmi nespokojný. Existuje ešte jedna vetička, ktorá sa na toto miesto hodí: “Ten kdo něco umí, dělá to. Ten kdo to neumí, učí to. Ten kdo neumí nic, píše o tom.” Dá sa to parafrázovať aj ako:” ...kritizuje to.” Žiaľ, skutočne je to tak. Koľko je takých ľudí, ktorí vedia všetko o všetkom, na všetko majú jednoznačný názor a navyše majú možnosť tento svoj názor verejne prezentovať. Treba sa nad tým rozčuľovať? Má nás to trápiť? Nie je to boj s veternými mlynmi? Ja uvažujem nasledovným spôsobom. Ak niekoho baví vážna hudba a je zberateľom cédečiek s vážnou hudbou a nie je mu jedno, či Štyri ročné obdobia od Vivaldiho diriguje Jožko alebo Mrkvička, nájde si relevantné informácie v špecializovaných médiach. Tam by mal nájsť informácie a kritiky, ktoré sú zasvetené a odborné. Na kritikách uverejnených niekde inde sa môže len smiať. Netreba si ich všímať. Pozornosť a reakciu si zaslúži len kritika, ktorá nie je celkom košér a je uverejnená v odbornom médiu. Tam by sa to stávať nemalo. V tomto prípade treba reagovať, aj keď aj kritik je len človek a má svoj vkus a svoj názor a ten prezentuje. Ale ak svoj názor má podopretý odbornými vedomosťami – niečo na ňom asi bude. Čiže otázka by nemala znieť tak, či kritik znevážil dielo, ale či rozumie a vyzná sa v problematike a kde je tá predmetná kritika uvrejnená. Ak je to v niečom čo čítajú (počúvajú, pozerajú) masy ľudí a nie je to strčené do chlievika: “...a teraz v rámci pravidelnej relácie o sci-fi vypočujte si kritiku na film Lost in Space...”, tak neostáva nám nič iné len smiať sa a snažiť sa presvedčiť svoje okolie, že náš názor je iný a je správnejší. Jeden je fakt, že ak ma niečo nezaujíma, nebudem o tom písať. No koľko je redaktorov, ktorí pracujú akože “na voľnej nohe” a ich plat je úmerný počtu napísaných článkov? Môžeme sa potom čudovať, že píšu o všetkom o čom sa písať dá? Tak sú chvíľu odborníkmi na pôdohospodárstvo, potom na hardrockovú muziku, vzápätí zabŕdnu napríklad do ochrany životného prostredia.... Nevadilo by mi to, nech si píšu, čo ma však trápi je to, že svojimi názormi často formujú myslenie masy. Ale nepomôžeme si, lebo väčšinou sa neuverejňujú reakcie na kritiky s poukázaním, že ide o osobný názor autora. A kto chce, nemusí s ním súhlasiť. V takýchto prípadoch pomáha len useknúť autorovi ručičky a nožičky a zabrániť mu v prístupe k počítaču, písaciemu stroju, diktafónu, telefónu... aby sa podobná situácia neopakovala. Ale, to určite všetci uznáte, nie je reálne, navyše je to kruté. A navyše môžeme, čo sa týka nášho nesúhlasu, byť v menšine. A sci-fi, či chceme a či nie, je a dúfam, že ešte stále bude menšinovým žánrom. Dúfam, že sa mu bude dariť, ale nestane sa masovou vecou, o ktorej budú chlapi vracajúci sa z poľa, diskutovať v krčme nad piatym pivom a zasvetnými rečami kritizovať zobrazenie fúznych motorov či skok do hyperpriestoru. To by som sa asi vrátil k vážnej literatúre a začal čítať Shapespeara, Moliera a im podobných.