DESCENT 3

Nerád sa hrám na nostalgika. Pravdupovediac mi návraty do vlastnej minulosti priam lezú krkom. Obzvlášť v dnešnej plagiátmi presýtenej dobe. Čo si však človek pomôže; pri tej záplave všemožných pokračovaní, remakov a licencií nikto neodolá. Hlavne pri hrách ako je Descent.
Kedysi dávno, keď som bol mladý a rozumnejší, bol pre mňa Descent doslova spásou akčného žánru. Kdeže dajaký Doom či čo. Hra pre úbohé pozemské krysy. Skutočná REVOLÚCIA - To môže byť len nefalšovaná 3D strieľačka v nefalšovanom 3D svete. Určená výhradne hráčom schopným zžiť sa so svojou klávesnicou, ponoriť sa do krás chaosu všetkých troch rozmerov. Inu, slobodné poletovanie spletitými futuristickými komplexami malo vždy do niečo do seba, veď si len skúste spomenúť na staručký film Trávnikár a jeho primitívnu virtuálnu "naháňačku", nedajbože (ak patríte medzi rednúce rady knihomilov) na Gibsonovu (resp. cyberpunkovú) víziu Siete budúcnosti.
Descent síce nedáva userovi nové digitálne telo, nepresúva ho do nekonečných korporačných bojov v matrixe, ale nám milovníkom hier náročnejších na koncentráciu isto vystačí aj so svojou skromnou raketkou, stupídnou zápletkou a sadou levelov schopných nás zabaviť minimálne na týždeň, dva.

Od vydania prvého Descenta ubehlo päť rokov (zaokrúhlené nahor). Štvrtina môjho života. Za toľkú dobu sa veruže dajú vymyslieť iné všakovakosti - A ostatný Descent originálne pomenovaný Descent 3 je toho vskutku dokonalým príkladom. Pointa tkvúca v (ne)rovnom boji proti pomäteným mašinám samozrejme ostala nezmenená. I keď tentoraz sa konflikt chvíľami presunie aj mimo staré osvedčené spletité interiéry, na povrch planéty, a aj samotná náplň misií upustila od stereotipnej schémy nájdireaktor-zničreaktor-evakuujsa. Hlavné zmeny postihli práve grafické (technické) spracovanie.
Či je krajšie alebo odpudivejšie oproti Forsakenovi nedokážem posúdiť. Rozhodne má navrch v excelentnom spracovaní 3D modelov, detailných textúrach, komplexnosti levelov a v nárokoch na hardware (min. P2 300 MHz, 64 MB RAM). Čo do efektov bohužiaľ mierne pokrivkáva. Nečakajte žiadne svetelné predstavenia, veľkolepé explózie, ani super endžin schopný v reálnom čase demolovať, zasypávať, búrať (...) celé chodby a miestnosti. Po tejto stránke D3 nad dnešným štandardom nijak nevyniká, skôr naopak. Vizuálne najpríťažlivejšia je na ňom možno tak búrka na povrchu (v druhom alebo treťom leveli, už neviem), lež tých niekoľko sekúnd, čo si ju budete užívať, si určite do svojho gamesníckeho denníku zapisovať nebudete.
Inu, nechajme spracovanie takým akým je. V dnešnej dobe sa technická stránka hráčovi-laikovi kritizuje skutočne len ťažko. Hlavne ak ho prudko návikový D3 doslova primrazí k monitoru - Či už svojou strhujúcou hrateľnosťou, nápaditými dizajnami levelov, pestrou paletou zbraní, všemožnými bonusmi (dočasná neviditeľnosť, nesmrteľnosť, guidebot vypomáhajúci v zapeklitých situáciách), alebo aj do posledného detajlu prepracovanými misiami deliacimi sa na množstvo podúloh a podpodúloh. Dtrojke rozhodne nemožno uprieť pestrosť, svojské kúzlo robiace ju jednou z najpríťažlivejších hier na aktuálnom trhu s 3D strieľačkami.

Predsa mu však nemožno nevytknúť zopár chybičiek, nezanedbateľných detajlov prichádzajúcich so stále sa zvyšujúcou číslovkou za titulom hry.
Chradnúca atmosféra.
Nádych prehlbujúcej sa seriálovej komercie. Dokolečka sa opakujúca sťažnosť hráčov (resp. MŇA): "Toto tu už (ne)raz bolo, chceme novú zápletku, nových nepriateľov, nový svet!"
A, koniec koncov, nesmieme zabúdať ani na absenciu toho správneho napätia - Závodov s časom následujúcich po zničení reaktora, sprevádzaných miliónmi vyrojených robotov pukajúcich vám kdesi za chrbtom; hudbou schopnou hráča vynervovať k maximálnemu výkonu.
V D3 vás nič také nečaká.
Až na hudbu.
Výborná.
Sic otrepaná (nie môj štýľ, Testament abo stará Sepultura by bodli viac :), stále patrí medzi to "lepšie" z posledných rokov. K hre sa hodí... Priam by som povedal, že bez nej by bol Descent nehrateľný... Ale aj tak.

Už to jednoducho nie je ono.

2/10