Keby som chcel zhrnúť úroveň tohtoročného Kofaxu do jednej vety, znela by asi takto: Bola to najstrašnejšia,
najúbohejšia, najnechutnejšia, najnezáživnejšia, najnudnejšia, najneinformatívnejšia a najvyblitejšia výstava týkajúca sa
počítačov a iných, nielen kancelárkych pomôcok, akú som kedy videl. Napriek tomu ma vôbec nesklamala. Viete
prečo? Pretože presne takú úbohosť som očakával, takže ma nič neprekvapilo. Mno, možno zopár vecí mi pripadalo tak
trochu zábavných, ale zrejme iným spôsobom, ako to chceli usporiadatelia výstavy. O tom však neskôr.
Náladu nám zdvihlo a zároveň okamžite pokazilo zistenie, že študentský lístok síce stojí rovnako ako minulý
rok, to znamená iba dvadsaťpäť korún (na druhej strane - za taký šit ako je Kofax by sa neoplatilo zacálovať ani halier, ale čo narobíme),
avšak vzhľadom na cenu parkovného, ktoré organizátori vyšplhali na rovných sto kačiek sa mi zdá, že aspoň na niečom
chceli stoj-čo-stoj zarobiť. Sto korún, to je skutočne trochu silná káva.
Po vstupe do haly A sme zvolili štandartný postup, to znamená, že najprv jedna strana a potom postupne ostatné. Naše
pohľady padali na množstvo názvov známych i neznámych firiem, ale to, kvôli čomu sme sa na Kofax vybrali, nemala v ponuke
ani jedna z nich. O čo nám išlo? Nuž, podozvedať sa čosi o nových technológiach v oblasti počítačov, ale samozrejme o
TAKÝCH technológiach, ktoré majú význam pre bežného užívateľa a nie iba pre obrovské podniky alebo firmy. Preto každý
z nás dúfal, že na Kofaxe akýmsi omylom (skutočne iba omylom vzhľadom na doterajšie skúsenosti s touto výstavou) narazíme
na Pentijá trojky, Rivy TNT alebo čírou náhodou aj dvojky, Vúdú trojky a iné zaujímavosti z oblasti, ktorá nás, "obyčajných" konzumentov
výpočtovej techniky zaujíma. Vtipné na celej veci je, že sme samozrejme ani jednu zo spomínaných hardvérových súčiastok na Kofaxe
neobjavili. Veru tak. V dobe, keď sú už tieto komponenty na trhu, každý z nás predpokladal, že firmy by sa mali pretrhnúť od núkania,
prípadne lákania rôznymi nižšími cenami a inými donucovacími prostriedkami, ktoré majú za úlohu prilákať zákazníka. Nič také
sa však - ako ináč - nekonalo, takže čím viac stánkov sme míňali, tým nás spaľovala väčšia nuda. Čo ma však stopercentne nesmierne
prekvapilo, bola prítomnosť fanúšikov paintballu, ktorí tu, na výstave týkajúcej sa kancelárskej a vieteakej techniky, rozdávali letáky
informujúce o tomto športe (ak to tak môžeme nazvať). Dokonca boli oblečení v maskáčoch s príslušnou chrániacou prilbou na xichte.
Vskutku zvláštne.
Za nejaký čas sme dorazili k stánku s označením CD-Tip a vňom uvideli (kupodivu) radostne vyškerenú tvár nášho šéfredaktora,
s ktorým sme prehodili zopár výsmešných poznámok na účet Kofaxu a tu nám zároveň takmer oči vypadli od údivu, keď náš zrak
padol na krabicu s nápisom Voodoo 3 2000, položenú na jednom z počítačov JRCčka, ktoré sa delilo o stánok s cédétipom. Už-už
sme chceli vysloviť pochvalu, keď nás Mirsoft informoval o obsahu tejto krabice. Bola totiž prázdna. Chrrrrm. Ale aspoň za snahu
udeľujem tomuto pokusu o upútanie pozornisti 0,5 bodov, čo zároveň tvorí celkové hodnotenie Kofaxu roku 1999. Nič iné už na ňom totiž nezaujme.
Hádam len spomínané zábavné stánky nás trochu pobavili a na pár sekúnd pozdvihli náladu. Tým prvým bol stánok "multimediálneho"
časopisu, ktorý vychádza kedy sa mu zachce a ešte aj potom stojí za -cenzored-, ukrývajúci sa pod názvom Riki. Ich výstavná plocha
pripomínala skôr kadibudku, akurát jeden počítač a zopár verných fanúšikov dávalo na známosť, že zrejme o kadibudku nepôjde. Avšak
nad prítomnosťou tohto plátku som sa veľmi milo pousmial.
Druhý zábavný podnik sú naše "úúúúžasné" telekomunikácie, ktoré neviem na kieho frasa robili na Kofaxe šou, akoby im išlo o život.
Načo? Veď aj tak je to obyčajný monopol. Nuž, ale ich priblblý elektro-dance s robotom, ktorý sa náramne ponášal na C-3PO z Hviezdnych
vojen, bol skutočne dojemne smiešny.
Na záver sme ešte zaskočili do bufetu, ktorý nám pripadal z celej výstavy najserióznejší. Teda až do chvíle, kým sme sa postavili do radu
a sledovali chaos prebiehajúci za pultom. Uf. Po tomto zážitku som sucho prehlásil istú vetu, ktorá isto-iste vojde do dejín Kofaxu, preto
ju zacitujem: Toto celé je jeden veľký bordel s bufetom. Ehm, slovo bordel má, ako iste viete, viacero významov a v tomto prípade som
rozhodne nemal na mysli práve TEN význam. Dúfam, že si rozumieme.
Po dopití nealkoholických nápojov sme zamierili k východu a s pocitom úľavy opustili výstavisko. Po ceste domov ma napadla istá myšlienka:
Keď teraz idem ohodnotiť Kofax číslom 0,5/10, aké hodnotenie potom dostane budúci rok? Najmä pri jeho stále zhoršujúcej sa kvalite? Tak sa mi
zdá, že ak dovtedy bude Raven Ravenom (a podľa mňa bude :-)), budem musieť siahnuť k radikálnemu hodnoteniu, to znamená - zleziem do mínusu...
NÁZOV VÝSTAVY |
COFAX '99 |
ZAMERANIE |
KANCELÁRSKA & VÝPOČTOVÁ TECHNIKA |
DÁTUM KONANIA |
27.4. - 30.4.1999 |
ZHRNUTIE |
Hrôza. Horšie to snáď ani nemohlo dopadnúť. |
Nedá mi nereagovať na článok Ondrewa o "super" výstave Cofax. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Cofax ide dolu vodou. Skutočne, bežný radový užívateľ takto Cofax môže vnímať. Kedysi to bolo tak, že firmy sa predháňali v lákaní občanov, rôzne zľavy, úľavy, akcie... S tým, ako klesali ceny počítačov a komponentov, boli firmy nútené nájsť si iné pole pôsobnosti. Na hardware sa dnes už zarobiť nedá, čiže nedajú sa robiť akcie a zľavy ... Chápem to, ale aj tak ma mrzela neúčasť firiem ponúkajúcich doplnky do našich miláčikov – zvukové, grafické karty, veselé paličky (joysticky)....
O čom je celý biznys? O peniazoch. A každá firma potrebuje na to aby prežila, peniaze. Ako sa dostať k peniazom? Poskytnúť zákazníkovi niečo čo potrebuje (alebo ho o tom presvedčiť) za rozumné peniaze. Keďže na hardware sa už dnes nezarába, firmy sa preorientovali (a to je celosvetový trend) na poskytovanie komplexných riešení pre rôzne veľké firmy. Cofax sa stáva kontraktačnou výstavou hlavne v oblasti softverových riešení. Preto na Cofaxe vystavujú hlavne firmy, ktoré môžu svojimi produktami osloviť rôzne podniky a takýmto spôsobom zarobiť. Uznáte sami, nič pre bežného užívateľa. Veď či nás, hráčov, zaujíma vybudovanie podnikového informačného systému na báze wan sietí, či Intranetu, pomocou napr. produktu Bahn? Nie.
Mňa, keďže som sa na Cofax pozeral aj očami "odborníka", milo prekvapilo celkom slušné množstvo firiem, ktoré ponúkali vlastné produkty a mnohé z nich postavené na moderných technológiách.
Čo ma nemilo prekvapilo, bola neúčasť firiem ponúkajúcich počítačové hry. Ja osobne som objavil dva stánky – stánok CD TIPu aj s Mirsoftom a stánok, kde bola prezentovaná (hambím sa, ale nepamätám si či česká, alebo slovenská) hra, tuším Dreamland. Vyzerala vcelku slušne (pred štyrmi rokmi by to určite bola bomba aj na svetových trhoch).
Tradične na Cofaxe chýbali firmy svetového mena – a to je jeden z dôvodov, prečo sa môže zdať Cofax slabší a slabší. Veď také firmy ako Digital, IBM, Compaq, T602, Microsoft ...– určite by mali čo predstaviť.
Posledné slovo – chýbali mi firmy ponúkajúce PC komponenty, hry a veľké firmy typu IBM. Prekvapili ma niektoré firmy ponúkajúce vlastné produkty (napr. multimediálne CD Osobnosti Slovenských dejín).