STAR TREK XXI: KAM SA PODELI VULKÁNCI?

Začnem trochu neobvykle; možno si týmto úvodom dokonca poštvem zvyšok našich čitateľov. Možno. Skôr ako ma však naveky vekov odsúdite medzi top5 najtrápnejších ľudí, vedzte, že som nemal na výber. Star Trek je jeden z mála svetov, ktorému človek jednoducho NEUNIKNE - Vidí ho v knižnici, v televízii, v kine... V počítači. Všade. Je to tá najkomerčnejšia SCI-FI sračka v histórii všetkých (vedecko) fantastických žánrov; kedysi pred (desať)ročiami zábavný seriál s charizmatickými postavami a veľkolepými sprievodnými veľkofilmami časom roztiahnutý do niekoľkých nemasných neslaných vzájomne sa vykrádajúcich filmovo-seriálových ság.
Bŕŕŕ.
Čo ma motivovalo k takej nemilej kritike?
Z časti fakt, že kedysi dávno som mal svet Star Treku celkom rád.
Istú vinu nesie aj budúcnosť. Osem pripravovaných Star Trek hier. MINIMÁLNE OSEM, prosím pekne. Očakávajte v najbližších dvanástich mesiacoch.
A - koniec koncov, nesmieme zabúdať ani na čerstvučkú novinku z dielne MicroProseu. STTNG: Birth of the Federation. Klasickú vesmírnu ťahovku; nepodarený remake Master of Oriona s minimom vylepšení a maximom vyhoršení.

Na počiatku bol hviezdny systém.
Bol sám, úbožiačik obývaný jednou z preddefinovaných civilizácií - Romulanov, Klingonov, Federácie, Ferengiov. Cardassianov. Poznáte ich. Resp. SPOZNÁTE ich, keď si niektorú budete v úvodnom menu vyberať. Každá má svoje vlastné výhody (Federácia schopných diplomatov, Ferengiovia obchodníkov...), svoje charakteristické vesmírne lode, zbrane... Každá je svojim spôsobom mierne jedinečná.
Mierne.
To jesť - Nie dosť.
Na Star Trekovské pomery sú zobrazené vskutku povrchne, bez výraznejšieho dôrazu na kultúru, spoločenské pomery, politiku. Človek má pocit, akoby hral Oriona s premenovanými rasami. A bez možnosti vytvoriť si svoju vlastnú.
#FF0000še, niekde sa stratili Vulkánci. Nie sú ani vo Federácii, ani medzi množstvom minoritných non-playing rás.
Pch.

I povedal On: Budiž vesmír.
A stalo sa.
Najvýraznejšou zmenou k horšiemu prešla hracia plocha. Namiesto osvedčených hviezdnych "bodov" vzájomne poprepájaných cestami konštantnej dĺžky (čož jesti systém zaužívaný pomaly aj v tom najposlednejšom shareware) nám dizajneri predhodili nechutnú dvojrozmernú šachovnicu neschopnú navodiť atmosféru stolnej hry, nieto ešte vesmírnej stratégie. Chýbajúci tretí rozmer sa paradoxne objavuje pri stretoch znepriatelených flotíl, kde minimálne mne nikdy predtým nechýbal. Samozrejme vďaka statickej kamere a taktizovaní založenom ďaleko viac na šťastí ako na umu hráča mi ani nikdy chýbať nebude.
Na druhej strane, novej hracej maske nemožno uprieť aj isté čaro - Prehľadnosť, nenáročnosť na orientáciu, uživateľské ovládanie. Nie je však čaro ako čaro. Toto navodzuje skôr dojem budgetovej hry, ako profesionálne navrhnutej stratégie. Nedobré pocity dovršuje aj strohosť objektov na mape: Okrem hviezdnych sústav, hmlovín, červých dier apod nenarazite prakticky na žiadne bonusy, žiadne artefakty, nič, čo by vám aspoň matne pripomenulo seriál a spestrilo stereotip dokolečka sa opakujúcich udalostí.

Nech systém náš hviezdny plne rozvinutý je. I dajme mu do daru loď kolonizačnú, i skauta schopného skúmať vesmír priľahlý.
V tesnom závese za nepríjemne zjednodušenou hracou plochou sa držia aj samotné pravidlá. Polovičku herného času strávite prehľadávaním vesmíru a kolonizovaním neobsadených systémov: Vyšlete kolonistov, zteraformujete planéty, založíte kolóniu. Zvyšok vám zaberú nekonečné prplanice so zoznamom budovaných budov. Nedajbože ak je nejakou náhodou všetko postavené, ľudia sú zamestnaní a kolónia je viac než sebestačná, dáte sa na hromadenie flotily. Bohužiaľ, rovnako ako civilizácie, aj lode sú vopred preddefinované. O možnosti vytvárať vlastné unikátne modely môžete leda tak snívať. A pritom práve táto vymoženosť sa do hry vyložene núka...
Pokiaľ pri obsadzovaní priľahlých svetov narazíte na inú rasu (oponenta), môžete sa vrhnúť na "diplomaciu" (ak sa to úbohé čudu tak dá nazvať). K dispozícii máte štyri druhy prímeria (neútočenie, mier, spojenie vojenských síl, vytvorenie konfederácie) alebo vojnu. Vojna... Hm. Vojna pozostáva zo spomínaného stretu flotíl, bombardovania dobýjanej planéty a finálneho výsadku podzemných vojsk. Samozrejme, ako sa v takýchto stratégiách stáva nedobrým zvykom, dobýjanie/bombardovanie je absolútne mimo hráčovu kontrolu. Neexistuje možnosť obstreľovať strategické ciele. Neexistuje možnosť koordinovať inváziu - Či aspoň ju sledovať, ako v starom Orionovi. Hra jednoducho vypíše "Výsadok neúspešný, X transportov zničených, Y miliónov obyvateľov mŕtvych". Akoby cieľom útoku nebolo ovládnúť najdôležitejšie pozície na planéte, ale všetkých vyvraždiť a z ostatných narobiť otrokov... Prečo však v takom prípade radšej nedať prednosť holokaustu? Oťukanie domobrany taktickým bombardovaním, prerazenie štítov, následovala by presne umiestnená stovka nukleárnych strieľ, zopár usmernených meteoritov, zvyšok by dokončili biozbrane, nové bombardovanie, 60 mil. mŕtvych a planéta je v jednom kole naša...

Inu, BotF nie je len o bojovaní. Mierotvorci majú možnosť uzatvárať aliancie, podlizovať sa, obchodovať. Rozvíjať svoju "špionážnu sieť". Lež, hehe jednak ich to vyjde draho, jednak sa budú celý čas nehorázne nudiť a navyše... Mno... Tie dva ciele hry sú tak sakramentsky "Star Trekovské", až je im celá diplomacia hovno platná.
Že o čom hovorím? Heh, hmmm...
Vašou úlohou je buď dobyť vesmír.
Alebo rozdrtiť naprach dvoch úhlavných nepriateľov.
Šok.
BRUTÁLNY šok.
Ak ste fanúšikom Star Treku, už len kvôli tomuto sa BotFu z VEĽKEJ dialky vyhnite.

A ak nie ste, táto hra vás aj tak baviť nebude.

5/10