|
|
|
|
|
|
Keď sa povie: "Á nový Blur", tak vždy môžme čakať niečo nové a prekvapujúce. Títo britksí
rockeri, tak často porovnavaní s Oasis, už na svojom predchádzajúcom albume predviedli, ako sa
dá robiť kvalitná, alternatívna gitarová hudba. S množstvom hudobných nápadov a originálnym
soundom, podľa môjho názoru, hudobne predstihli Oasis na celej čiare a dostali sa do roviny,
keď pomenovanie ich muziky "brit pop" by bola príliš veľká odvážlivosť. V súčasnosti, keď posledný
album Oasis bol v podstate úplný prepadák (že vraj na koniec tohoto roka na nás znovu
niečo chystajú...uvidíme ;) prichádza Blur s niečím takým, čo tu vážne ešte nebolo a nad čím
budete len ústa zatvárať a uši otvárať. Po tomto albume už nikdy neskúšajte porovnať hudbu
Blur a Oasis, pretože by ste porovnávali neporovnateľné a mohlo by sa vám stať, že by vás
vyhlásili za neoficiálne hluchého.
Tento album je, v podstate, jeden veľký experiment. I keď už na albume Blur bolo počuť
rôzne pokusy o nové zvuky, naplno sa táto vlastnosť prejavila až na 13ke. Po prvýkrát
púšťam album. Prvá skladba Tender - zatiaľ som v pohode - skladbu poznám už z rádia ako
prvú singlovku a musím uznať, že je úplne dokonalá (to je však len môj názor, pretože ľudí ktorých
som sa pýtal na názor, túto pieseň buď milujú, alebo, nenávidia). Tiež veľmi originálna a na Blur
nezvyklá vec. Nastupuje číslo 2 - Bugman. Vzápätí na to nastupujú moje vyvalené oči
hladiace na revúce repráky. Brutalita na štýl Song 2 len oveľa dlhšia s množstvom elektroniky
a maximálne zmeneným zvukom gitár, keď zrazu začujem niečo ako vysávač potrebujúci dôkladné
vyčistenie, prestávam chápať a preberiem sa až pri ďalšom tracku, momentálne najnovšom singli
Coffee&TV, relatívne pohodovou skladbou a zároveň poslednou z tých normálnejších. Potom nastupuje
tá pravá alternatíva: od čísla 4 až po 11 vlastne ani nebudete vedieť, že či sa ten predchádzajúci
song skončil alebo je to len jeho nejaká ďalšia "sub" časť. Proste nádhera. Fantázia členov
kapely Blur a takisto producenta 13-ky známeho Williama Orbita, nemá hraníc a experimentujú
vlastne so všetkým na čom sa v kapele hrá a spieva. Ako sa im podarilo z takýchto "pokusov"
vytvoriť také dielo nechápem. Čo však chápem a celkom isto viem, že dokopy to dáva dokonalý
celok. Ten je maximálne rôznorodý, originálny, prekvapivý a čo je dôležité - veľakrát počúvateľný.
Len pozor. Ak sa vám od Blur páčil napríklad Country House a veci v takomto štýle
(nevravím, že mne sa nepáčil), nie ste otvorený novým nápadom v hudbe, ktoré nepasujú
do tej vašej skostnatelej mozaiky, kúpte si radšej Oasis. Čo si však myslíte, ako asi napreduje
hudba? Oasis prišli po tretíkrát s tým istým a vidíte, kde skončili. V ****. Áno, práve tam.
No toto je na dlhšiu úvahu...
| NÁZOV KAPELY |
BLUR |
| ALBUM |
13 |
| DISTRIBÚTOR |
EMI |
| ROK VYDANIA |
1999 |
| POČET PIESNÍ |
13 |
| DĹŽKA V MINUTÁCH |
66:43 |
| INTERNET SITE |
WWW.BLUR.CO.UK |
| ZHRNUTIE: |
Výborný album plný prekvapení a experimentov. Moderná alternatívna
gitarovo-elekronická hudba, ktorú ak ste týmto smerom orientovaní, musíte mať.
Blur proste znovu bodujú, len sa obávam o niektorých ich starších fanúšikov.
|
Aj ja by som sa rád k tomuto výtvoru vyjadril, pretože musím uznať, že ma značne zaujal. Pýtate sa čím? Nuž, práve
svojou "ujetosťou". Taký úlet, aký Bluráci predviedli v 13 sa často nepočuje (že nie? tak si pustite
Sundown a uvidíte! - pozn. Rýpal Obecný). Väčšina skladieb pôsobí správne chaoticky, čo sa samozrejme nemusí
každému pozdávať, ale ja osobne som tým bol nadšený.
Síce kapele Blur neudelím rovnaké číslo, aké dali oni svojmu albumu, za to však bude na ravenovské pomery značne vysoké.
Veru, keď chaos, tak poriadny. A to 13 spĺňa na jednotku.