Materiál nám na zrecenzovanie zapožičalo vydavateľstvo Rock Extremum, P.O.BOX 39, 840 00 Bratislava 4, tel/fax: 07/6436 6596
Švédska kapela Arch Enemy má na svojom konte v poradí už tretí album. Najprv to bol Black Earth v roku 1996, potom minulý
rok Stigmata a dnes sa nám predstavujú s prírastkom Burning Bridges, čo je rozhodne zaujímavý názov. Čo ním chceli povedať?
Hádam to, že chcú za sebou spáliť všetky pomyslené mosty a skutočne otvoriť nové cesty metalu? Teda presnejšie povedané - staronové? Po spustení
Burning Bridges sa na vás totiž vrhne zmes klasického thrash, death, speed metalu. Všetko prevedené s výbornou melodikou, ktorá mi - okrem
spomienok na staré časy - pripomenula melodické sóla na dávnych albumoch Helloweenu. Takže všetci pamätníci si tu nájdu čosi podľa svojho gusta.
Od heavy, či power metalu to má však veľmi ďaleko, nakoľko všetky skladby sú značne agresívne a rýchle. Hádam jedine posledná skladba s príznačným
názvom Burning Bridges sa nesie v parádne pomalom štýle, ktorý už nemá ďaleko k doomu. Práve tu znie dokonca aj
piáno spolu s huslami, takže to celé dôstojne uzatvára tento kvalitný album.
Burning Bridges vás doslova prenesie o niekoľko rokov naspäť v čase, prípadne do budúcnosti, kedy možno nastane návrat ku klasickému metalu.
Kvalitné prevedenie albumu istí aj prítomnosť zručných hudobníkov, za všetkých hádam stačí spomenúť bubeníka z výbornej grupy In Flames, Daniela
Erlandssona. Čo ma však núti zraziť body dolu, je v prvom rade minutáž a v druhom rade neveľká originalita. Skutočne. Burning Bridges začne
hrať a zrazu - ani neviete ako - surovo skončí. Za mizerných tridsať minút. A originalita? Ako vravím, chlapci z Arch Enemy sa bohvieako nepretrhli,
aby vymysleli extra originálne skladby. Hlavne na začiatku to celé znie značne otrepane, občas som mal pocit, ako by som počul úryvky zo starších albumov
(pre mňa bývalej) bombastickej kapely Slayer. Už v prvom tracku síce nájdete uznianahodné gitarové sóla, avšak poriadne sa to podľa mňa rozbehne
najskôr pri druhej-tretej skladbe. Avšak z hudobného hľadiska sa samozrejme nemôžem veľmi sťažovať. Táto hudba vám zaručene rozprúdi krv v žilách, aj keby
ste nechceli. Jednoducho, na tvrdení, že toto je album pre nové tisícročie je kúsok pravdy, aj keď podľa mňa väčšie prínosy do oblasti metalu prinášajú skôr
kapely využívajúce nové prímesy, ako atmosferiku, ezoteriku alebo gotiku. Práve tieto spolky sa snažia metal poriadne oživiť a nie ho navrátiť do jeho pôvodnej
podoby (samozrejme, je to pekný pokus), ako sa o to pokúša Arch Enemy.
V prípade, že máte teraz dilemu, či si Burning Bridges zaobstarať alebo nie, trochu vám s tým pomôžem. Počúvali ste, prípadne počúvate death/thrash/speed
metal? Ak znie vaša odpoveď áno, potom neváhajte a Horiace mosty si určite zožente. V opačnom prípade si s Arch Enemy radšej nezačínajte.
Aj keď... správny metalista by si tento výtvor nemal nechať ujsť :-) Informácii máte hádam dosť, takže ste iste pochopili s čím sa po spustení môžete stretnúť. Nuž a koniec
koncov, moje hodnotenie vám k tomu snáď tiež trochu dopomôže. Tak do toho.
Zloženie kapely:
spev......................................... Johan Liiva
gitary........................................ Michael Amott
gitary........................................ Christopher Amott
bass gitara................................ Sharlee D'Angelo
bicie......................................... Daniel Erlandsson
NÁZOV SKUPINY/INTERPRETA |
ARCH ENEMY |
ALBUM |
BURNING BRIDGES |
POČET SKLADIEB |
8 |
VYDAVATEĽSTVO | |
MINUTÁŽ |
35:25 |
ZHRNUTIE |
Metal pre nové tisícročie? Prečo nie, aj keď mne osobne tam predsa len chýbajú klávesy, ktoré by dotvorili
atmosféru. Na druhej strane, v klasickom metale klávesy nemajú čo robiť, takže? |